Deti milujú hru a veľmi radi a často sa jej venujú. Naplnenie tejto potreby si poctivo strážia a keď sa ešte niektorí deň poriadne nezahrali, určite nebudete prekvapení, keď teraz napíšem, že sa vás zaručene sladkým hláskom spýtajú. „Ocko, Mamka, mohol by som sa ešte chvíľku pohrať?“ Respektíve určite poznáte ich rannú nespokojnosť, keď sa pred škôlkarskými povinnosťami nestihli ráno pohrať.

Hra je pre všetkých veľmi dôležitá a to preto, že prirodzene naplňuje ľudské potreby. Nemyslím tým teraz však žiadne súťaživé, pohybové alebo hocijakým iným spôsobom organizované hry. Myslím tým hru v jej pravom základe. Takú, ktorá nemá dopredu daný žiadny cieľ ani priebeh, je úplne neštruktúrovaná, je to len akýsi priestor pre vyjadrenie nás v ľubovoľnej tvorivej činnosti, priestor na momentálne kreatívne sebavyjadrenie.  Je to hra, ideálne bez hračiek, určite na to netreba špeciality typu Llorens bábiky, keď tak pár paličiek, alebo iných neštruktúrovaných prírodnín, ktoré nemajú predurčený charakter a práve preto môžu byť hocičím. Nezanedbateľný obohacujúci prínos má samozrejme aj to, že v hre sa objavuje celá rovina pozitívnych pocitov, od radosti, cez zábavu, pohodu až po akýsi celostný pocit spokojnosti.

Deťom nemusí pripomínať, že hrať sa je dôležité. Vedia to úplne prirodzene a skôr to oni, učia nás. Dospelí sme totiž zabudli na to, aké dôležité to pre nás bolo a čo všetko nám to dávalo. Nechýba nám to hravé prežívanie sveta a tá radosť, ktorá sa vďaka nemu objavuje? Musíme to fakt nechať v detstve a stať sa nudnými dospelými? Alebo môžeme hravosť v sebe znovuobjaviť a každý deň si nájsť čas na to aspoň trochu si „poblázniť“ či už sme oslávili 20,40 alebo 60?

Ostať hravými je dôležité. Nemusíme mať ani hravé zamestnanie. Dôležité je hravé nastavenie mysle. Hravosť ako tvorivý, kreatívny, odľahčený prístup k životu. Je jedno či nás živí prírodná kozmetika, jej výroba a predávanie alebo sme úradník na obecnom úrade. Skúste to, otvoriť sa radostnej hravosti môžete práve tu a práve teraz.…

Bilboardy. Jeden za druhým. Je ich plná Bratislava. Žiaľ, nie je jediným mestom, ktorá trpí týmto neduhom. Bilboardy, reklamné stojany, digitálne reklamy v autobusoch v električkách. Mestá ale aj dediny, všetko je preplnené reklamou. Oblepené sú stĺpy, lampy. Na autobusovej zastávke je rozpis spojov prelepený reklamov na novo otvorený FC Barcelona shop. Počas prechádzky po starom meste dostanem do ruky leták, reklama na najlepší Bratislava guide.

Moja otázka znie, nedá sa to aj inak? Rozumiem všetkým obchodom, turistickým sprievodcom a iným na reklame závislým podnikateľom, že si potrebujú zohnať zákazníkov. Myslím však, že by sa to dalo robiť s prihliadnutím na estetično nášho mesta. Prajem si len, aby sme si neoblepili celú Bratislavu, celé Slovensko a rovno celý svet. Pripomína mi to izbu teenagera, ktorý si necháva voľný neoblepený priestor asi len na okne, aby mu tam prechádzalo aspoň nejaké denné svetlo. Alebo staré posilňovne oblepené tými nevkusnými plagátmi z kulturistických časopisov. Respektíve továrne, dielne, šatne a iné miesta, kde maskulinita preteká všetkými otvormi a v čisto mužskom kolektíve sa ženy objavujú aspoň na stenách a to veľmi sporo odeté a len z tých najzaujímavejších časopisov.                                                                                                                                                                               Proste chcem tým povedať, že je to nevkusné a zabíja to všetku krásu naokolo. A naozaj myslím, že by sa to dnes v dobe online reklamy dalo robiť inak. Aj tak je tá online reklama najúčinnejšia a dovolím si tvrdiť, že všetko ostatné sa v podstate míňa účinkom. Reklám a bilboardov na uliciach je toľko, že to človek už ani nie je schopný vnímať a poctivo selektuje, inak by sa z toho zbláznil.

Existujú však nejaké opatrenia, obmedzenia dané mestom alebo štátom v našej krajine? Alebo si naozaj môžeme oblepiť celú krajinu, hlavne, že si za to dotyční zaplatia? Existujú krajiny kde to funguje. Dá sa to určite inak aj u nás a ja dúfam, že sa to pohne správnym smerom.…